História

 

Obec Henclová sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v Hnileckej doline. Bola založená banskými usadlíkmi v 14. storočí na úpätí  dvoch dolín, na hranici Rožňavskej a Spišskej župy,  ktorá  viedla stredom obce. Zvláštnosťou tých časov bolo, že časť obce Henclová bola pod správou  Rožňavskej župy a druhá časť obce Tichá Voda pod správou Spišskej župy, vrátane vlastných richtárov a infraštruktúr /kostolov, cintorínov, obchodov, pohostinstiev/. Vďaka bohatým náleziskám,  časť obce Tichá Voda už v tých časoch získala banské privilégiá pod správou mesta Smolník. V roku 1925 pripojili k Henclovej obec Tichá Voda. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1344 a je platná i pre dnešnú Henclovú. Sakrálnou dominantou obce sú dva rímskokatolícke  kostoly. Kostol Panny Márie bol postavený v roku 1891 a v polovici 20. storočia bol prestavaný. Kostol sv. Jozefa v Tichej vode bol postavený v roku 1892. Neľahké časy 2. svetovej vojny pripomína pamätník, v blízkych horách padlým a v mieste pamätníka popraveným občanom  a ostatným účastníkom v SNP. Z Nálepkova sem viedla lesná železnička. Obec je obklopená prekrásnou prírodou. Vedie ňou zelená turistická trasa s napojením na hlavnú hrebeňovú červenú trasu cez Volovec s napojením na trasy do Čučmy- Rožňavy, Betliara, Pekliska-Hnilca. V jej katastri je množstvo chát a chalúp. Spojenie s bohatou banskou minulosťou a príjemným vidieckym prostredím vytvára priestor pre rozvoj obce v oblasti agroturistiky.

Pre potreby chovu dobytka a roľníctva 31 gazdov odkúpením lesných, pasienkových a lúčnych pozemkov od Betliarskeho grófa Andrášiho založilo Pašienkové spoločenstvo. Po vzniku Československa v roku 1926 štátny prídelový komisár podľa nového zákona založenému Pašienkovému spoločenstvu predmetné pozemky písomne pridelil do vlastníctva. Na ostatných pozemkoch spoločenstvo hospodárilo na základe užívacieho práva. Po nastolení komunistického režimu v roku 1958 boli všetky súkromné pozemkové spoločenstvá zákonom zrušené a zoštátňovacími zákonmi  odobraté  alebo  pridelené  do užívania štát. podnikom,  Štátne  lesy Košice  a  Štátnym Majetkom  Spiš. Nová Ves. Po demokratických zmenách, v roku 1992 a 1993, štát. podnikmi bola väčšia časť pozemkov naspäť odovzdaná. Z dôvodu, že u vtedajšieho samozváneho predsedu sa dokumentácia starého Pašienkového spoločestva stratila, na základe čestných prehlásení o dedičstve  podielov, novoprihlásení  členovia založili nové  Pasienkové spoločenstvo ,Pozemkové spoločenstvo, zo zápisom v roku 2000 do registra pozemkových spoločenstiev ako právnická osoba. V roku 2004 pri vykonávaní ROEP v obci, nedôsledným konaním vtedajšieho vedenia obce spoločenstvo stratilo vlastníctvo k väčšej časti odovzdaných aj neodovzdaných  pozemkov. V roku 2012 a 2013 sa podarilo  odovzdané  a z malej časti aj neodovzdané pozemky vrátiť do vlastníctva. Z uvedeného dôvodu je  stále časť neprinávrátených pozemkov vo vlastníctve  Lesov SR . Na základe nového zákona o lesných spoločenstvách Lesný úrad v roku 2014 dal spoločnosť krátkodobo do likvidácie z dôvodu, že  podielnici nemali vlastnícky podiel zapísaný v Katastri. V roku 2015  spoločenstvo  prácne previedlo rekonštrukciu vlastníckych podielov od roku 1926 až do súčasnosti, so zápisom podielových  spoluvlastníctiev do Katastra.

 

Vypracoval: Ladislav Sopko

Predseda  PSPS